Bratislava 11.07.2019 (Skolske.sk)
Prvé informácie o ekonomike starovekého Grécka siahajú do III. tisícročia pred našim letopočtom. Hlavnú úlohu v ekonomike malo poľnohospodárstvo. Bolo to nielen pestovanie plodín, ale aj chov dobytka, najmä oviec. Medzi plodinami prevládali jačmeň, hrozno a olivy. V tom čase dosiahli úspechy metalurgia a výroba keramiky. V druhej polovici II. tisícročia pred našim letopočtom sa začína rozvíjať rybolov, remeslá a obchod. Obchodné vzťahy sa rozvíjali s Cyprom, Egyptom a inými regiónmi východnej časti pobrežia Stredozemného mora.
V období XI. Až VI. storočia sa vývoj starovekého Grécka sa spomalil. V tomto období sa však začali vyrábať kovové nástroje. Vďaka nim sa potom urýchlil vývoj ekonomiky. V Grécku sa vytvoril Polis. To bol mestský štát vytvorený majiteľmi pôdy. K mestu priliehali poľnohospodárske pozemky. V tomto období prevládal naturálny typ hospodárstva. Obrábanie pôdy nebolo oddelené od remesiel. V XI. Až IX storočí pred našim letopočtom sa zdokonalil pluh. Remeselná výroba bola orientovaná len na uspokojenie každodenných potrieb.
Ekonomika starovekého Grécka dosiahla najväčší rozkvet, ako aj samotná grécka civilizácia v rokoch V. až IV. storočia pred našim letopočtom. Obrovskú úlohu vo vývoji Grécka zohralo víťazstvo v grécko-perzských vojnách (500-449 pred našim letopočtom), ktoré časom zmenili Atény na vedúci štát v gréckom svete. Posledné desaťročia storočia boli poznačené Peloponézskou vojnou (431 - 404 pred našim letopočtom) medzi trvalými oponentmi - Aténami a Spartou. Začína sa rozvíjať myšlienka, že všetko nevyhnutné pre Polis sa môže rozvíjať obchodom.
Hlavnými vývoznými položkami do iných krajín boli olivový olej, víno, kovové výrobky a keramika. Grécko dovážalo hlavne potraviny, najmä obilniny, solené ryby, otrokov, rôzne druhy surovín ako boli železo, meď, drevo, živica, kožušiny, koža, ľan, slonovina. Pri predaji jednotlivých gréckych tovarov medzi jednotlivými gréckymi Polismi prevládali výrobky remesiel, ktorých výroba sa špecializovala na jednu alebo dve oblasti. Hlavnými centrami zahraničného obchodu Grécka boli Atény, Miletus, Korint.
V V. storočí pred našim letopočtom sa vo všetkých nezávislých Polisoch rozšírilo razenie mincí. Objavili sa aj zmenárnici, ktorí sa zaoberali výmenou mincí. Zmenárnici mali pomenovanie trapeziti. Zmenárne, trapézy, alebo výmenné stoly, začali plniť funkciu súčasných bánk. Zmenárne uchovávali peniaze, prevádzali ich z účtu na účet. Plnili aj funkciu notárstva. Uchovávali obchodné zmluvy a iné dôležité doklady. V starovekom Grécku obyvatelia neplatili dane. Štát (Polis) nemal svoju ekonomiku, nevyberal dane a fungoval len na základe dobrovoľných darov.
Súvisiace články:
Abeceda ekonomiky - Ekonomika Babylonskej ríše