Bratislava 08.07.2019 (Skolske.sk)
História starovekého Egypta trvala približne 40 storočí. Tak dlho sa rozvíjala aj ekonomika starobylej ríše. Ekonomika starého Egypta bola prísne centralizovaná. To znamená, že rozhodovanie sa sústreďovalo v jedných rukách. Starí Egypťania používali istý druh peňažného systému využívajúci výmenný obchod, ktorý pozostával z debien, čo bola jednotka merajúca množstvo drahých kovov. Bolo to približne 91 kilogramov. Táto jednotka sa kombinovala s vrecami obilia. Mesačná mzda robotníka bola 5 a pol vreca obilia. To je dnešných 200 kilogramov. Majster dostával 7 a pol vreca, čo je 250 kilogramov. Mince zaviedli len v 5. storočí pred našim letopočtom. V ekonomike starobylého Egypta boli presne určené a pevné ceny. Zapisovali sa do zoznamov, To uľahčovalo obchod.
Základom ekonomiky starobylého Egypta boli poľnohospodárstvo a remeslá. Hlavnú úlohu v hospodárskom živote krajiny hrala rieka Níl. Záplavy rieky prinášali íl. Ten sa zmiešaval s pôdou a prinášal úrodu. Egypťania mali prebytky potravín. Pôda bola aj základom rozpočtu krajiny. Obyvatelia platili dane, ktoré sa určovali na základe množstva vlastnenej pôdy.
Egypťania sa naučili stavať zavlažovacie systémy. Popri brehoch rieky Níl stavali priehrady. Z nich sa voda odvádzala na okolité polia. Poľnohospodárstvo záviselo od cyklu rieky Níl. Egypťania rozlišovali tri sezóny: Ahet (povodeň), Peret (sadenie) a Shem (zber). Povodňová sezóna trvala od júna do septembra a prinášala na breh rieky vrstvu bahna bohatého na minerály, ideálnu pre pestovanie plodín. Po ústupe povodňových vôd začalo vegetačné obdobie, ktoré trvalo od októbra do februára. Roľníci zorali a zasadili semená v poliach zavlažovaných pomocou priekop a kanálov. Od marca do mája, s pomocou kosákov, sedliaci žali úrodu a potom ju mlátili cepmi, aby oddelili slamu od zrna.
Egypťania verili, že harmonické vzťahy medzi ľuďmi a zvieratami sú základným prvkom kozmického poriadku, preto ľudia, zvieratá a rastliny, verili, boli súčasťou celku, preto zvieratá, domestikované aj divoké, boli najdôležitejším zdrojom existencie starovekých Egypťanov. Najrešpektovanejším bol dobytok. Administratíva zbierala dane z dobytka v pravidelných sčítaniach a veľkosť stáda odrážala stav a význam panstva alebo chrámu, ktorý ho vlastnil. Starí Egypťania tiež držali ovce, kozy a ošípané. Vtáky, napríklad kačice, husi a holuby, sa v sieťach chovali na farmách, kde ich kŕmili cestom. Níl bol bohatým zdrojom rýb. Včely boli domestikované a prinášali med a vosk.
Súvisiace články:
Abeceda ekonomiky – Thomas Mun