Bánovce nad Bebravou 07.07.2019 (Skolske.sk)
Boli sme spolu v kostole.
My sme sedeli
v ženských
a Janko s ockom
v chlapských laviciach.
Vtedy som ti
ešte vykala.
Tak ste ma to naučili.
Na hlave si mala
delináčik,
uviazaný na dva uzly
a na pipíš.
Na jednom rohu
mal dierky od molí,
ten si vždy
schovala naspodok.
Ja som mala
atlasový ručník
po babke Marínke.
Voľakedy ho u Žida
za korunu kúpili.
Taký blyšťavý,
s ružičkami.
Veď vieš ktorý.
Nosila som ho
len do kostola.
Joj, či som naň
bola pyšná!
Krajšieho nebolo
v celom kostole.
Spievali sme
z knižky,
písanej švabachom.
Pán farár Buček
mal kázeň o rodine.
Mala som ho rada.
Učil ma recitovať
prvé básničky.
Tú o malom Ježiškovi
viem doteraz.
Pani farárka
v ružovom klobúku,
dcéra Žana
s mikádom,
mašľou
na tenučkej blúzke,
a syn Vlado,
môj spolužiak,
sedeli vpredu
v ženských laviciach.
V snoch sa všeličo
popletie,
až človek tomu
prestáva rozumieť.
Nuž aj mne tak.
Ja som sa
v tom sne
odrazu hanbila.
Hanbila som sa
za svoj
atlasový ručník
po babke,
za svoje vrkoče,
za svoje
barchetové šatočky.
Odpusť mi, mama!
Mgr. Mária Škultétyová, Gymnázium Janka Jesenského, Bánovce nad Bebravou