Hlavnú budovu UK projektoval František Krupka
Nachádza sa na Šafárikovom námestí.
Bratislava 16. júna (TASR)
Napriek tomu, že UK sídli vo viacerých budovách, jej symbolom sa stala pamiatkovo chránená budova na Šafárikovom námestí v Bratislave.
Hlavná budova univerzity je postavená na mieste zbúraných obytných domov, potravinárskeho daňového úradu a hostinca na križovatke Justiho radu (dnešné Vajanského nábrežie), Roykovej ulice (dnešná Tobrucká ulica) a Šafárikovho námestia.
Pôvodným vlastníkom pozemku bol gróf Ján Pálfi (1829 – 1908). V roku 1918 štát pozemok skonfiškoval. Začiatkom dvadsiatych rokov bol vrátený dedičom Pálfiho, ktorí sa uzavretím dohody s Mestským notárskym úradom (ďalej MNÚ) dňa 19. januára 1921 zaviazali opraviť chátrajúce budovy. Neskôr pozemok odkúpila Továreň na káble, a. s., Bratislava, ktorá ho 22. marca 1924 predala štátu, v zastúpení Ministerstva obchodu a verejných prác za 2,6 mil. Kč.
Nákresy budov určených na zbúranie vypracoval a mestskému zastupiteľstvu predložil 17. septembra 1929 O. Melecha. S demoláciou objektov sa začalo v roku 1930. MNÚ vydal dňa 27. marca 1930 pod č. 5862/stav I.1930 stavebné povolenie na stavbu budovy "Štátny obchodný dom v Bratislave". Realizovaním stavby, ktorej projektantom bol akademický architekt František Krupka, bola poverená Českomoravská stavebná spoločnosť.
V tom čase vyhľadávaný a uznávaný architekt František Krupka budovu Slovenskej univerzity (dnes Univerzita Komenského) na Šafárikovom námestí naplánoval skutočne veľkolepo, v reprezentačnom palácovom štýle, čím jej vtlačil pečať monumentality. Jeho architektúra má jasnú a vyváženú koncepciu, kompozičnú ucelenosť a cit pre jemný architektonický detail. Stavba bola naprojektovaná v štýle moderného klasicizmu a doteraz sa radí medzi významné dominanty slovenskej metropoly.
V novostavbe mali byť pôvodne umiestnené plodinová burza, dunajská plavebná spoločnosť, obchodná komisia a v suteréne zemský archív. Na základe rozhodnutia Ministerstva školstva a národnej osvety (MŠANO) sa mala v budove nachádzať aj pošta.
Ministerstvo vnútra však rozhodlo, že poštový úrad Bratislava č. 6 zostane v miestnostiach vládnej budovy (budova FiF UK na Gondovej), kde je až do dnešného dňa.
Na prelome rokov 1934 a 1935 začal vtedajší rektor univerzity Antonín Kolář rokovania o ťažkej priestorovej situácii univerzity a jej prípadnom umiestnení v priestore obilnej burzy s bývalým ministrom školstva PhDr. Antonom Štefánkom, ministrom spravodlivosti Ivanom Dérerom, ministrom pôdohospodárstva Milanom Hodžom, ktorí ako bývalí ministri školstva veľmi dobre poznali nedostatočné priestorové pomery bratislavskej univerzity. V tej istej záležitosti intervenoval aj u vtedajšieho ministra školstva Jana Krčmářa i premiéra Jana Malypetra, rokoval s krajinským prezidentom Jozefom Országhom a krajinským prednostom Štefanom Janšákom. Takmer pred dokončením stavby po intenzívnych rokovaniach zástupcov UK s vládou a politikmi rozhodla štátna správa v roku 1935 o definitívnom pridelení novostavby univerzite a o jej úprave pre potreby vysokej školy. Okrem rektorátu univerzity sa do nej na jeseň 1936 nasťahovali aj dve fakulty – právnická a filozofická.
Slávnostné otvorenie hlavnej budovy sa uskutočnilo 11. marca 1937 a na druhý deň sa konala v Amfiteátri P. J. Šafárika inaugurácia rektora Vrastislava Bušeka.
Historická budova na Šafárikovom námestí s veľkolepou aulou patrí dodnes k najvýznamnejším slávnostným priestorom UK.
Na ústredných oslavách 26. až 28. júna si UK pripomenie 100 rokov svojho vzniku. Najstaršia a najväčšia slovenská univerzita bola prvou vysokou školou na území Slovenska, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v slovenskom jazyku.
V súčasnosti má univerzita 13 fakúlt a vo všetkých formách štúdia na nej študuje viac ako 22.000 študentov. Každoročne prijíma do prvých ročníkov viac ako 7000 nových študentov, ktorí si môžu vybrať z ponuky takmer 800 študijných programov.
Zdroj: Univerzita Komenského