Pred 135 rokmi začala pracovať prvá telefónna sieť na území SR
Stalo sa tak 15. júna 1884.
Bratislava 15. júna (TASR)
Pred 135 rokmi dali do prevádzky v Bratislave, v tom čase Prešporku, telefónnu sieť, ktorá bola prvou na území Slovenska a treťou v Uhorsku. Stalo sa tak 15. júna 1884.
Prvé verejné predvedenie telefónu na území Slovenska sa uskutočnilo 15. decembra 1877, poldruha roka po jeho vynájdení Alexandrom Grahamom Bellom. Hoci bolo úspešné, uhorské úrady nepostrehli praktický význam prístroja, a tak sa telefonizáciou zaoberali len jednotliví nadšenci. Najskôr to boli bratia Puskásovci, ktorí zriadili v roku 1881 v Budapešti a Temešvári prvé mestské telefónne siete v Uhorsku. Zaujímavosťou je, že Tibor Puskás inštaloval aj závesný telefón u arcivojvodu Friedricha v Grassalkovichovom paláci. Viedol z jeho kancelárie do maštale a bol prvý v Bratislave.
Potom prišiel na scénu podnikateľ Karl Kragl. Idea na zavedenie telefónnej siete bola jeho súkromnou iniciatívou. Šikovný technik a podnikateľ musel o svoj zámer zabojovať a presviedčať bohatých obyvateľov mesta, aby povolili na svojich strechách inštalovať potrebné zariadenia ako konzoly a drôty. Mešťania neboli zo začiatku presvedčení o výhodnosti a prínose modernej technickej novinky, preto podnikateľ Kragl dokonca usporiadal pre nich aj bohatú hostinu. Traduje sa, že sa na nej podávali tradičné prešporské špeciality a chutné vína chýrneho vinára Jakuba Paluďaia, ktorý ich exportoval do 46 krajín sveta. Majetnému Paluďaiovi v tom čase patril aj legendárny hostinec na Železnej studničke, kde sa schádzali aj poslanci uhorského snemu. Preslávená vinárska firma sa dokonca pýšila titulom cisársko-kráľovského dvorného dodávateľa. Kragl predpokladal, že pri pohári vína budú mecenáši k jeho ideám prístupnejší.
Ministerstvo verejných prác a koncesií, ktoré malo technickú novinku zaviesť požadovalo, aby drôty viedli ponad strechy symetricky a nerušili architektúru mestských budov.
Prešporská telefónna firma bola súkromným podnikom Karola Kragla. Prvá telefónna ústredňa bola uvedená do prevádzky s 50 účastníckymi stanicami. Inštalovali ju na druhom poschodí budovy na Schöndorfskej, dnešnej Obchodnej ulici č. 1.
Spočiatku mala prešporská mestská centrála 12 predplatiteľov, ktorí Kraglovi platili 8 forintov za mesiac. Popri firme Dynamit-Nobel sa prvými abonentmi stali - spomínaný veľkoobchodník s vínom Jakub Paluďai, majiteľ továrne na výrobu kief Karol Grüneberg, majitelia pivovaru Alexander a Bernát Steinovci a ďalší vplyvní občania vtedajšej Bratislavy.
Koncom roku 1887 mala telefónna sieť 68 a o šesť rokov neskôr až 156 účastníkov. V roku 1891 boli v Bratislave otvorené prvé dve verejné telefónne hovorne. Medzimestská telefónna sieť začala v fungovať v roku 1893. Vtedy mesto ústredňu od Kragla odkúpilo a ten sa utiahol do ústrania.
V Bratislave sa v roku 1916 nachádzalo už 1615 účastníckych staníc. Na dnešné pomery to znie priam neuveriteľne, ale na sto obyvateľov pripadli len dva telefóny.
Ústredňa mala prevádzkový čas v zimnom období od 8. hodiny ráno do 19 hodiny večer. V letných mesiacoch fungovala o dve hodiny dlhšie.
Druhú mestskú sieť odovzdali do prevádzky v Košiciach. Po Bratislave a Košiciach sa verejné telefóny zavádzali najskôr v rekreačných oblastiach Slovenska, najmä vo Vysokých Tatrách. Do roku 1918 bola postupne telefonizovaná približne sedmina všetkých slovenských miest a obcí.
Zdroj: Kronika Slovenska, Fortuna Print&Adox (1998); Kronika techniky, Fortuna Print (1988); www.bratislavskerozky.sk