Pozorovateľ života mravcov a ľudí má 90 rokov
Edward Wilson sa narodil 10. júna.
Birmingham/Bratislava 10. júna (TASR)
Svetoznámy biológ, jeden z najväčších odborníkov na mravce a priekopník sociobiológie Edward Wilson bude mať v pondelok 10. júna 90 rokov.
Ako zakladateľ sociobiológie aplikoval Edward Wilson svoje bohaté poznatky o sociálnom správaní mravcov, ale tiež iných v kolóniách či hierarchizovaných spoločenstvách žijúcich druhov hmyzu, aj pri vysvetľovaní ľudského správania. Vo svojom slávnom diele On Human Nature (O ľudskej prirodzenosti) z roku 1978 píše, že pravdivý obraz o svete a človeku dostaneme jedine vtedy, ak sa na človeka budeme pozerať optikou biológie. Človeka redukoval na produkt vytvorený interakciou génov a prostredia, v ktorom žije. Tieto Wilsonove názory vyvolali samozrejme aj značnú vlnu kritiky.
Edward Wilson sa narodil 10. júna 1929 v Birminghame v americkom štáte Alabama. Po rozvode rodičov žil s otcom, s ktorým pobýval vo viacerých mestách Spojených štátov amerických. Od útleho detstva sa zaujímal o prírodu. Ako malý chlapec však utrpel úraz zraku a stratil schopnosť priestorového videnia. Aj preto prešiel od záujmu o vtáky či cicavce k hmyzu, ktorý mohol i napriek poškodeniu zraku lepšie pozorovať ako iné živočíchy. Počas dospievania prenikal stále hlbšie do tajov entomológie, ale jeho hlavným záujmom sa stali mravce.
Štúdiu mravcov sa Edward Wilson venoval aj na univerzite v Alabame, ktorú s magisterským titulom ukončil v roku 1950. V roku 1955 získal doktorát na Harvardovej univerzite a v tom istom roku dokončil rozsiahlu taxonomickú analýzu mravcov rodu Lasius.
Na Harvardovej univerzite dostal v roku 1956 stále miesto a postupne uskutočnil aj viacero významných objavov. Napríklad zistil, že mravce spolu komunikujú pomocou prenosu chemickej látky - feromónu.
V roku 1971 vydal Edward Wilson knihu The Insect Societies (Hmyzie spoločenstvá), v ktorej zhrnul všetky svoje poznatky nielen o mravcoch, ale aj iných druhoch hmyzu, ktoré žijú v kolóniách či vo veľkých spoločenstvách. V knihe podrobne rozobral tiež základné vzorce sociálneho správania týchto druhov hmyzu.
Na základe týchto poznatkov formuloval aj základy sociobiológie, ktorá okrem iného tvrdí, že gény sú ústredným stimulom v boji živočíchov o prežitie a živočíchy sa správajú tak, aby maximalizovali svoje šance na prenos svojich génov na budúce generácie. Sociobiológia považuje napríklad akože altruistické správanie niektorých živočíchov za geneticky sebecké, pretože takéto správanie výrazne prispieva k zachovaniu vlastného druhu.
Tieto poznatky sociobiológie aplikoval Edward Wilson aj na ľudské správanie a naznačil, že biologické princípy, na ktorých fungujú živočíšne spoločenstvá, platia aj pri ľudskom sociálnom správaní. Svoje, na tú dobu až provokatívne názory, zhrnul v knihe z roku 1978 On Human Nature (O ľudskej prirodzenosti), v ktorej sa snažil prostredníctvom sociobiológie vysvetliť ľudskú agresivitu, sexualitu, ale napríklad tiež etiku. Za knihu dostal v roku 1978 Pulitzerovu cenu.
K svojej vášni, mravcom sa vrátil v monumentálnom súhrnnom diele The Ants (Mravce), ktore vyšlo v roku 1990.
Okrem Pulitzerovej ceny je Edward Wilson držiteľom napríklad významnej švédskej Crafoordvej ceny. Za svoju dlhoročnú angažovanosť v oblasti ochrany a zachovania biodiverzity na Zemi dostal v roku 2010 aj prestížnu Linnéovu cenu.
Zdroje: 100 nejslávnejších vědců, Brno 2009; www.britannica.com