New York/Rím 7. júna (TASR)
Pod bezpečnosťou potravín treba chápať absenciu - alebo aspoň prijateľnú a bezpečnú úroveň - rizík, ktoré by po konzumácií potravín mohli poškodiť či ohroziť zdravie spotrebiteľa. Riziká ohrozujúce zdravie konzumenta potravín majú mikrobiologický, chemický či fyzický charakter a sú voľným okom neviditeľné: ide o baktérie, vírusy alebo o rezíduá pesticídov. Uviedla to Organizácia Spojených národov pri príležitosti Svetového dňa bezpečnosti potravín, ktorý pripadá na 7. júna. V roku 2019 sa pripomína prvýkrát a OSN na tento deň zvolila tému Bezpečnosť potravín je vecou každého.
Ako ďalej zdôraznila OSN na svojej webovej stránke, spôsob, akým sa potraviny vyrábajú, skladujú, spracovávajú, pripravujú a napokon aj konzumujú, sa priamo týka zdravia každého človeka. Preto je nevyhnutné, aby vlády, medzinárodné organizácie, vedecké kruhy, súkromný sektor a občianska spoločnosť zaistili bezpečnosť potravín tým, že:
-- dohodnú sa na normách potravinovej bezpečnosti na svetovej úrovni;
-- vytvoria sa regulované systémy kontrol potravín tak, aby boli účinné vrátane pripravenosti na mimoriadne situácie a schopnosti na ne reagovať;
-- zaistí sa prístup k pitnej vode;
-- budú sa uplatňovať a dodržiavať správne praktiky v pôdohospodárstve (pôdnom, vodnom, chovnom, pestovaní ustríc);
-- posilní sa používanie systémov riadenia potravinovej bezpečnosti v potravinárskom priemysle;
-- posilnia sa kapacity spotrebiteľov tak, aby o výbere potravín mohli rozhodovať len informovaní - a tí budú siahať len po potravinách zdravých.
OSN publikovala aj päť princípov na zvýšenie bezpečnosti potravín: ide o:
-- dodržiavanie čistoty;
-- oddeľovanie surových potravín od potravín po tepelnej úprave;
-- venovanie pozornosti riadnemu tepelnému spracovaniu;
-- skladovanie potraviny pri bezpečnej teplote;
-- používanie bezpečnej vody a bezpečných surových produktov.
Potravinová bezpečnosť sa nedá oddeliť od bezpečnosti jednotlivých produktov, z ktorých sa pripravujú pokrmy. Vo svete, v ktorom sa výroba a distribúcia potravín stala ohnivkom oveľa komplikovanejšej reťaze, potravinové incidenty súvisiace s bezpečnosťou potravín - ako píše OSN - môžu mať negatívne dôsledky na zdravie ľudí, ako aj na obchod a ekonomiku na celom svete.
V súčasnosti Komisia potravinového kódexu (Codex Alimentarius), ktorú spoločne zostavili Organizácia Spojených národov pre poľnohospodárstvo a výživu (FAO) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), zohráva výraznú úlohu pri vypracovávaní medzinárodných noriem pre potraviny s cieľom chrániť zdravie spotrebiteľov a zabezpečiť riadne praktiky v obchode s potravinami.
Komisia Codex Alimentarius na 39. zasadnutí v roku 2016 jednomyseľne rozhodla, že podporí návrh na zavedenie Svetového dňa bezpečnosti potravín ako stáleho dňa v kalendári dní vyhlásených Organizáciou Spojených národov. V júli 2017 Komisia Codex Alimentarius podporila rezolúciu o vyhlásení tohto svetového dňa, pričom WHO ju podporila v decembri toho istého roku.
V decembri 2018 Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo Svetový deň bezpečnosti potravín s tým, že sa každoročne bude pripomínať 7. júna.