Od masakry na Námestí nebeského pokoja uplynie 30 rokov
V Číne je táto udalosť tabu.
Peking/Bratislava 4. júna (TASR)
Krajinami východnej Európy sa prehnala v roku 1989 vlna zmien a štáty bývalého sovietskeho bloku vítali po dlhých desaťročiach demokraciu. Túžba po slobode zasiahla aj najľudnatejšiu krajinu sveta. Pekinské Námestie nebeského pokoja (Tchien-an-men), ležiace v samotnom srdci hlavného mesta zaplnili desiatky tisíc ľudí, ktorí požadovali demokratizáciu krajiny. Protesty sa konali aj v iných mestách po celej Číne. Trvali sedem týždňov – potom prišli tanky a smrť. V utorok 4. júna uplynie 30 rokov od masakry, po ktorej sa Námestie nebeského pokoja premenilo na peklo.
Najväčšie námestie na svete, ktoré zodpovedá rozlohou veľkosti Vatikánu sa v protiklade so svojim názvom stalo symbolom tragédie. Od polovičky apríla sa na ňom začali zhromažďovať desiatky tisíc ľudí. Davy zapĺňali nielen samotné Námestie nebeského pokoja, ale aj priľahlé ulice. Do ulíc vyšiel až jeden milión obyvateľov čínskej metropoly. V noci z 3. na 4. júna 1989 obkľúčila Námestie nebeského pokoja armáda a protestujúcich študentov a aktivistov brutálne rozohnala.
Pri krvavom potlačení demokratického hnutia boli zabité stovky ľudí, avšak ani dnes – 30 rokov po, nie je známy ich presný počet. Oficiálne údaje o počtoch obetí sa rôznia. Podľa čínskeho vedenia, ktoré opísalo krviprelievanie na Námestí nebeského pokoja ako nešťastný koniec nejasných politických intríg prišlo o život „viac ako 200“ či „takmer 300 ľudí“. Neformálna skupina matiek obetí, známa ako Matky z Tchien-an-menu zdokumentovala smrť najmenej 202 ľudí. Ďalšie obete ale zostávajú zrejme stále neznáme, pretože ich rodiny sa obávajú represálií zo strany vlády, ktoré by mohli nasledovať, keby verejne ohlásili smrť svojich príbuzných.
Čínsky Červený kríž uvádza 2 600 obetí a spravodajský portál stanice BBC informoval o tom, že zásah čínskej armády proti demonštrantom si vyžiadal dokonca najmenej 10 000 mŕtvych. Odvolal sa na tajné diplomatické zdroje bývalého britského veľvyslanca v Číne Alana Donalda, ktoré boli odtajnené v roku 2017. "Študenti dostali hodinu na opustenie námestia, avšak po piatich minútach ozbrojené jednotky zasiahli. Študenti sa spočiatku prebíjali, ale boli skosení vrátane vojakov. Transportéry potom prechádzali cez telá, aby spravili tzv. koláč, pričom telá zhŕňal buldozér. Ostatky tiel spálili a následne spláchli hadicami," uvádza sa vo výpovedi britského diplomata.
Osud mnohých ľudí, ktorých pozatýkali úrady vzápätí po rozohnaní protestujúcich zostáva nejasný. Aj preto nositeľ Nobelovej ceny za mier, čínsky disident Liou Siao-po, ktorý zomrel v júli roku 2017 na rakovinu a od roku 2009 si odpykával jedenásťročný trest za podnecovanie k rozvracaniu štátnej moci vyhlásil, že „duchovia obetí zo 4. júna stále nenašli svoj pokoj“.
Udalosti na Námestí nebeského pokoja boli kulmináciou takmer dva mesiace trvajúcich protestov. Volanie po demokratizácii Číny sa začalo v apríli roku 1989. Spustila ho smrť reformne orientovaného politika Chu Jao-panga, ktorý zomrel 15. apríla 1989. Státisícová pietna spomienka na bývalého generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny, ktorý bol dva roky predtým zosadený z funkcie za svoje príliš liberálne názory sa zmenila na pokojnú manifestáciu za demokraciu a zároveň odštartovala najväčšie prodemokratické hnutie v dejinách Čínskej ľudovej republiky.
Ľudia začali diskutovať o slobode a demokracii – nestačil im už len ekonomický rast. Nádej, silu a odhodlanie im vlieval aj sovietsky vodca, otec „perestrojky“ (prestavby) a „glasnosti“ (otvorenosti) Michail Gorbačov, ktorý prišiel práve v tom čase na oficiálnu návštevu Číny. Dva dni po jeho príchode sa zišli na Námestí nebeského pokoja státisíce ľudí. Počas nasledujúcich týždňov sa túžba po slobode a demokracii rozšírila z Pekingu do celej krajiny. Vo vedení Číny sa vytvorili dve názorové skupiny až napokon brutálny zásah proti demonštrantom presadili na Námestí nebeského pokoja zástancovia tvrdej línie okolo premiéra Li Pchenga, čo mu vynieslo prezývku „Pekinský mäsiar“.
Deň po krvavom rozohnaní demonštrantov vznikla 5. júna 1989 jedna z ikonických fotografií minulého storočia. Zachytáva osamelého muža v bielej košeli s nákupnými taškami, ktorý sa neďaleko Námestia nebeského pokoja pokúša zastaviť kolónu tankov. Hoci totožnosť Tankového muža (Tank Man) nie je doteraz známa, práve táto fotografia sa stala symbolom pekinskej masakry a tak ako fotografia Ladislava Bielika Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom, patrí k najvýraznejším a najemotívnejším fotografiám 20. storočia.
Zatiaľ čo svet si krvavé udalosti v Pekingu, ku ktorým došlo začiatkom júna roku 1989 pravidelne pripomína, v samotnej Číne je táto udalosť tabu. Vláde sa podarilo medializáciu brutálneho zásahu armády proti svojim občanom potlačiť a z histórie pamäti krajiny akoby celkom vytlačiť. Blokuje internetové stránky informujúce o protestoch, nič sa o krviprelievaní nepíše ani nehovorí v médiách.
Nedávno priniesla tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na organizácie, zaoberajúce sa sledovaním cenzúry na internete informáciu, podľa ktorej čínske orgány znemožnili používateľom internetu prístup ku stránkam Wikipédie vo všetkých jazykoch a začali blokovať obsah tejto stránky v čínštine. K rozšíreniu opatrenia došlo práve pred blížiacim sa 30. výročím potlačenia prodemokratických protestov na pekinskom Námestí nebeského pokoja, ktoré si pripomenieme v utorok 4. júna.