Architekt Vladimír Dedeček má 90 rokov 

Bratislava 26. mája (TASR)

Významný slovenský architekt s nezameniteľným rukopisom, projektant modernistických stavieb ocenených aj v zahraničí Vladimír Dedeček, bude mať v nedeľu 26. mája 90 rokov.

      Jubilant Vladimír Dedeček, zanechal za viac ako polstoročie aktívnej práce po sebe stavby, ktoré dodnes vzbudzujú pozornosť nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti. Jeho modernistické videnie architektúry, ktorá má podľa neho výraznú schopnosť kultivovať spoločnosť, nenaštrbilo ani obdobie socialistického realizmu v 50. rokoch minulého storočia. Stavby novátora a zástancu aj radikálnych riešení v slovenskej architektúre sa nachádzajú v Bratislave, vo Zvolene, v Nitre či Tatranskej Lomnici.

    S architektom Rudolfom Miňovským začal v roku 1955 pracovať na návrhu univerzitného areálu Vysokej školy poľnohospodárskej, dnes Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre. Z realizovaného projektu sa napokon stala jedna z najunikátnejších, najuznávanejších a najoceňovanejších stavieb na Slovensku.

      Po Miňovského smrti pracoval od roku 1960 na rozsiahlom návrhu priestorov pre štyri fakulty a ich spoločného administratívneho a stretávacieho priestoru, Auly Maxima, už iba sám Dedeček. Práve Aula Maxima šošovkovitého tvaru s priemerom 36 metrov, s unikátnou monolitickou rebrovou klenbou z armocementových dielcov tvaru sférických trojuholníkov, predstavuje najcharakteristickejšiu a najosobitejšiu časť celého areálu. Aréna pre 600 divákov je unikátnym dielom architekta a tímu konštruktérov vedených Ľudovítom Farkašom a Karolom Mesíkom.

      Projekt vysokoškolského komplexu dnešnej SPU v Nitre ocenili v roku 1966 Cenou Dušana Jurkoviča. Stavbu zaradili aj do ankety Ministerstva výstavby SR Slovenská stavba 20. storočia (2001), v ktorej zvíťazila v kategórii občianskych stavieb. V roku 2014 areál SPU vyhlásili za Národnú kultúrnu pamiatku.

      Jeho nezameniteľný rukopis však nesie aj projekt Vysokej školy lesníckej a drevárskej, dnes Technickej univerzity vo Zvolene, alebo prístavba archívu k budove Lesoprojektu vo Zvolene. Podpísal sa tiež pod administratívnu budovu TANAP-u v Tatranskej Lomnici.

      V Bratislave okrem asi najdiskutovanejšej stavby, premostenia Vodných kasárni, respektíve prístavby Slovenskej národnej galérie (SNG), projektoval administratívne budovy Incheby, vysokoškolské internáty (Átriové domy) v Mlynskej doline, budovy Najvyššieho súdu SR, Prírodovedeckej fakulty a Štátneho ústredného archívu (dnes Slovenský národný archív). Budovu archívu ocenili v roku 1983 plaketou medzinárodnej konferencii XXII. Table ronde des Archives. Podľa jeho návrhu realizovali aj stavbu Paláca kultúry a športu v Ostrave-Vítkoviciach.

      Vladimír Dedeček sa narodil 26. mája 1929 v Martine. V roku 1952 absolvoval Fakultu architektúry na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave pod vedením Emila Belluša. Spolužiakmi Vladimíra Dedečka boli budúci významní architekti Ferdinand Konček, Ilja Skoček, či Ľubomír Titl. Takmer hneď po skončení štúdií nastúpil do bratislavského Stavoprojektu, kde pôsobil až do roku 1995 a v rámci ktorého od roku 1966 viedol aj vlastný ateliér.

      Za najrozporuplnejší projekt Vladimíra Dedečka je považované premostenie Vodných kasární na dunajskom nábreží, respektíve prístavba či rekonštrukcia SNG v Bratislave, ktorý bol realizovaný koncom 70. rokoch 20. storočia. Stavba ostro rozdeľuje nielen laickú, ale aj odbornú verejnosť na dve skupiny. Na tých, ktorí ju považujú za originálne architektonické dielo a tých, ktorí by ju najradšej zbúrali.

      Problémom prístavby je však aj to, že sa nezrealizovala úplne podľa návrhu Vladimíra Dedečka. Neprávom dostala aj nálepku ako totalitná stavba, ktorá je prilepená na historickú budovu Vodných kasární. Nie vinou architekta totiž návrh, ktorý vznikol v uvoľnených a progresívnych 60. rokoch minulého storočia, dokončili až v roku 1979. Na stavbe sa podpísala tiež nedokonalá realizácia, pri ktorej boli použité aj iné materiály ako navrhol samotný architekt.

      V roku 2015 architektovi, ktorý svojimi projektmi postavenými na Slovensku zaujal aj v zahraničí, udelil Spolok architektov Slovenska Cenu Emila Beluša za celoživotné architektonické dielo.

      Prezident Slovenskej republiky (SR) Andrej Kiska udelil Vladimírovi Dedečkovi v roku 2016 vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za dlhoročné mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR v oblasti architektúry.
​​​​​​​
      "Vladimír Dedeček je architektom, ktorý má veľmi originálne architektonické myslenie. Tá jeho originalita spočíva v tom, že sa snaží polemizovať s dobovými, ustálenými predstavami a zároveň ponúka alternatívne riešenie, ktoré sa v tej dobe až tak neuplatňovalo. Napríklad veľa jeho spolužiakov vytvára monumentálne architektonické formy. Dedeček striedaním a opakovaním určitých sekvencií ako keby demonumentalizuje tú architektúru, ktorá bola v 60. rokoch a snaží sa ju robiť demokratickou, uvoľnenejšou. Hoci ľudia, ktorí tú architektúru posudzovali v 90. rokoch si mysleli, že je totalitná. To je ten celý problém," uviedol historik architektúry Marián Zervan, spoluautor publikácie Vladimír Dedeček. Interpretácie architektonického diela (2017). Na publikácii sa podieľali aj architekti Benjamín Brádňanský a Vít Halada. Editorsky ju pripravila Monika Mitášová zo SNG.