Beckov 22. mája (Skolske.sk)

Záverečná desiata úloha je tu a už budúci týždeň sa dozvieme, ktorá trieda získa výlet zdarma na spriatelené hrady Beckov a Čachtice.

Nad Váhom na vysokej skale stojí v rozvalinách starý zámok Beckov. Keď blíži sa polnoc, doba zlých duchov, tu počuť nad skalou zúfalé volanie; keď ale blíži sa k ránu, počuť žiaľne nariekanie. Preto i bystré toky Váhu zanechali staré brody a inam sa obrátili, aby nepočuli nočný krik a nárek. Tento ustavičný krik a nárek povesť vysvetľuje takto:

Na tomto hrade žil kedysi Stibor, pán tohto okolia, náruživý a zlostný. Keď raz na poľovačke unavený zaspal, zobudilo ho zavýjanie poľovného psa. V hneve skočil, čo to môže byť, že ten pes od bitky skučí?

„Pane – riekli pokorne sluhovia – jeden starý žobrák prišiel prosiť o kúsok chleba, ale sivko, chrt váš jedovitý, vyskočil naň, vytrhol mu kus haleny, i z nohavíc, i kus mäsa zo stehna; žobrák bránil sa palicou a pes začal skučať.“
​​​​​​​

Nato rozhnevaný Stibor, besom posadnutý, chytil úbohého starca za vlasy, dlho ho vliekol, naposledy mrštil ho do priepasti, kde i náhle skonal. Stadiaľ počuť po polnoci žalostné stonanie.
Stibor namáhaním unavený, ľahol si na skaliny machom zarastené, a spánkom premožený na úslní zaspal. Tu, čo nevidieť, priplazil sa k nemu malý, ale jedovatý had a otvorenými ústami vliezol do útrob a začal ho štípať. – Stibor takto prebudený začal sa od bolesti zvíjať, sebou trhať a kričať: „Kde som? Pomoc! Kde sluhovia?“ A v bolesti i zúfalstve voslep bežal ku priepasti, tam sa zvážil, padol a kosti dolámal… A stadiaľ počuť do polnoci zúfalé volanie.

Preto i bystré toky Váhu Beckov obchádzajú a tichším krajom tečú.

Takto znie známa povesť o Beckovskom hrade a jeho najznámejšom pánovi Stiborovi zo Stiboríc. A je taká slávna, že si ju ľudia rozprávajú už celé stáročiá.
​​​​​​​

Už menej sa však hovorí o tom, aký bol Stibor odvážny, lebo neraz sa vrhol do boja a bol ochotný obetovať svoj život za kráľa Žigmunda Luxemburského, ktorému oddane celý život slúžil.

Z archívnych materiálov však vieme, že to bol aj človek veľkodušný, pretože staval kostoly, a dokonca myslel aj na biednych ľudí, pre ktorých zakladal starobince a chudobince. Je to naozaj veľká postava našich dejín, o ktorej sa tak málo hovorí a vie a o ktorej sa v škole ani neučíme.
​​​​​​​

Stibor, mocný pán Váhu, ktorému patrilo dvadsaťdva hradov, zomrel v roku 1414. O dvadsať rokov neskôr zomiera aj jeho syn Stibor mladší, ktorý po sebe zanechal iba jedinú dcéru. Jej príbeh dokumentuje tohtoročné sezónne podujatie Tri kľúče pre Katarínu, ktoré spája hrady Beckov, Čachtice a Plavecký hrad. Rod Stiborovcov síce po meči vymrel, no veľké diela ich slávy môžeme obdivovať ešte i dnes. Príďte na hrad Beckov a spoznajte málo známu, no jedinečnú časť našej histórie, ktorá vám odhalí príbeh rytiera a jeho kráľa.
​​​​​​​

Súťaž pre školy

A máme tu aj poslednú, desiatu súťažnú úlohu pre školákov, ktorá preverí váš zrak. Na obrázku v úvode článku je vyobrazená známa povesť o Beckovskom hrade. Vašou úlohou je pohľadať desať rozdielov na ručne maľovanom obrázku a poslať nám ich zoznam na mail [email protected] najneskôr do 26. mája.

A tým, že sa zapojíte do tejto minisúťaže, zaradíme vás aj do veľkého losovania o školský výlet zdarma na hrady Beckov a Čachtice. Celkového víťaza vyhlásime už najbližší pondelok 27. mája 2019.