Autor textu: TASR
14.05.2019

Richelieuov alebo Richelieuho nástupca?

Jazykové okienko pre malých i veľkých.

Bratislava 14. mája (TASR)

Francúzske mužské mená sa skloňujú buď podľa vzoru chlap, alebo podľa vzoru kuli. Pri niektorých sme však na pochybách – a pravdepodobne sú to práve tie, ktoré pripúšťajú dvojtvar, teda sa môžu skloňovať tak aj tak. Týka sa to mien zakončených na -ue (Delarue), -eu (Richelieu, Montesquieu) alebo -ay, -aye, -ey (Barbey, Auffray). 
​​​​​​​
      Takže máme: Delarua/Delarueho, Richelieua/Richelieuho, Montesquieua/Montesquieuho, Barbeya/Barbeyho, Auffraya/Auffrayho. V tých posledných sa pri skloňovaní podľa vzoru chlap vyslovuje aj vkladané „j“, hoci základný vyslovovaný tvar sa končí na -e: [barbe – barbeja – barbeho, ofre – ofreja – ofreho].

Môžeme teda povedať: Klebetilo sa, že otcom Ľudovíta XIV., budúceho Kráľa Slnko, by mohol byť aj Richelieuov neskorší nástupca kardinál Mazarin, ten však bol vtedy dokázateľne v Ríme ako diplomat. A zároveň: Richelieuho nástupca Mazarin.

Nesklonné sú mená s predložkou de – ak sa používajú s krstným menom, titulom alebo priezviskom (Michel de Montaigne, markíz de Sade, Giscard d'Estaing). Ak sa používajú samostatne, môžu sa skloňovať (de Sada). V slovenčine sa zároveň môže predložka de vynechať: Antoine (de) Saint-Exupéry, Jean (de) La Fontaine, Honoré (de) Balzac. Potom sa priezvisko normálne skloňuje. Existujú však ustálené zvyklosti, ktoré môžu ísť aj proti týmto pravidlám: napríklad priezvisko de Gaulle sa skloňuje aj v spojení s krstným menom či titulom: Takmer po polstoročí sa ruské lietadlo Jak-3 z čias druhej svetovej vojny vrátilo domov. Po vojne ho Stalin venoval francúzskemu generálovi Charlovi de Gaullovi ako spomienku na spoločný boj proti fašistom.

      Takáto výnimka však nepatrí d'Estaingovi, preto nie je správne napísať: Vatikán opakovane požadoval, aby v texte pripravovanej ústavnej zmluvy bola priama zmienka o Bohu a kresťanstve. Podľa šéfa konventu Valéryho Giscarda d’Estainga však neexistuje konsenzus zájsť až tak ďaleko. Malo by ostať: podľa Valéryho Giscarda d'Estaing.

      Posledným problematickým miestom skloňovania francúzskych mien bývajú zložené mená (Jean-Paul, Jean-Marie). Tu si treba, jednoducho, zapamätať, že skloňujeme obe – každé podľa príslušného vzoru (chlap alebo kuli). Hneď dvojnásobná chyba postihla z tohto hľadiska vetu: Parížskeho arcibiskupa kardinála Jeana-Marie Lustigera ohromila predvolebná kampaň francúzskeho prezidentského kandidáta Jeana-Marie Le Pena, ktorý v príhovore používal známe vyjadrenie Svätého Otca: „Nebojte sa! Prekročte prah nádeje.” Ženské meno v mužskom skloňujeme podľa mužského vzoru takto: kardinála/prezidentského kandidáta Jeana-Mariho (chlapa-kuliho).
​​​​​​​
      Je očividné, že na správne skloňovanie francúzskych mien treba poznať ich výslovnosť. V situáciách, keď nefrancúzštinárom nepostačia tieto zhrňujúce pravidlá, môže im pomôcť podrobná príručka Karla Sekventa: Ako používať francúzske vlastné mená v spisovnej slovenčine.

Čo treba vedieť o koronavíruse

Máj 2022

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
-
-
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
-
-
-
-
-
Napíšte nám [email protected]