Aurel Stodola sa narodil pred 160 rokmi

Foto: text

Bratislava 10. mája (TASR)

Od narodenia svetoznámeho slovenského vedca, vynálezcu, konštruktéra a univerzitného profesora Aurela Stodolu uplynie v piatok 10. mája 160 rokov.

Autor slávneho diela Die Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen (Parné turbíny a ich výhľady ako tepelných strojov), patril k autoritám v teórii a stavbe parných a plynových turbín. Jeho konštrukcie a výpočty dali základy tomuto odboru strojárstva a predurčili jeho vývoj na mnoho rokov dopredu.

Za priekopnícku činnosť v tejto oblasti mu viaceré svetové univerzity udelili čestný doktorát. Bol členom Masarykovej akadémie práce (predchodkyňa Českej akadémie vied) a členom korešpondentom Francúzskej akadémie vied. V roku 1908 mu Spolok nemeckých inžinierov udelil pamätnú medailu Franza Grashofa a v roku 1940 dostal od Spojeného kráľovstva medzinárodnú zlatú medailu Jamesa Watta.

Na počesť Aurela Stodolu vo švajčiarskej strojárni Brown-Boveri & Cie, v ktorej sa ako v prvej na európskom kontinente rozbehla výroba parných turbín, visel portrét Aurela Stodolu s nápisom Otec konštruovania parných turbín.

Po svetoznámom vedcovi je pomenovaná planétka číslo 3981, objavená v 80. rokoch minulého storočia. Slovenská akadémia vied (SAV) na jeho počesť udeľuje za najlepšie práce vo fyzike a strojárstve medailu Aurela Stodolu.

V košickom Slovenskom technickom múzeu je jedna zo stálych expozícií pomenovaná po Aurelovi Stodolovi. Sú v nej uložené zbierky energetickej techniky zamerané na dokumentáciu parných strojov a parných turbín, spaľovacích motorov, vodných motorov a vodných turbín, vrátane modelov týchto zariadení.

Život a dielo  Aurela Stodolu

Aurel Stodola sa narodil 10. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši v rodine garbiarskeho majstra, neskôr spolumajiteľa kožiarskej továrne Ondreja Stodolu.

Do dejín Slovenska sa nemalou mierou zapísali aj jeho bratia. Jozef Stodola (1856-1938) spoluzakladal Tranoscius a bol starostom Liptovského Mikuláša. Emil Stodola (1862-1945) bol významný slovenský advokát a politik, člen výkonného výboru Slovenskej národnej rady (SNR) a ústredia Slovenskej národnej strany (SNS). Kornel Stodola (1866-1946) patril k popredným národohospodárom, signatárom Martinskej deklarácie (30. októbra 1918), pôsobil tiež ako dánsky a rumunský honorárny konzul či podpredseda Parížskej obchodnej komory.

Synovcom Aurela Stodolu bol Ivan Stodola, významným slovenský dramatik, autor známych divadelných hier ako napríklad Jožko Púčik a jeho kariéra, alebo Bačova žena.

Budúci svetoznámy vedec Aurel Stodola získaval prvé vedomosti na nemeckej reálke v Levoči. Maturoval na maďarskom košickom gymnáziu. Techniku a strojné inžinierstvo začal študovať v roku 1876 v Budapešti, odkiaľ v roku 1877 prešiel na univerzitu v Zürichu. V roku 1883 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole technickej v Charlottenburgu v Berlíne a štúdiá ukončil v roku 1884 na parížskej Sorbonne.

Po ukončení vysokoškolských štúdií pôsobil v Prahe, v Českomoravskej strojárni, neskôr v renomovanej pražskej strojárskej firme Ruston a spol., ktorá vyrábala parné stroje, kompresory, vodné turbíny, náročné strojové zariadenia.

V roku 1892 prijal Aurel Stodola ponuku prednášať na univerzite v Zürichu, kde založil strojné laboratórium, ktoré sa postupne stalo jedným z najuznávanejších v Európe. Na univerzite prednášal 37 rokov a zanechal po sebe hlbokú stopu ako vynikajúci pedagóg. Medzi jeho poslucháčov patril aj budúci autor teórie relativity Albert Einstein.

Vo funkcii vedúceho Katedry stavby strojov sa venoval vtedy novému odboru parných turbín a plynových (spaľovacích) turbín. Predvídal nesmierny rozvoj a využitie týchto tepelných strojov tak presne, že jeho teoretické štúdie a matematické výpočty sú aktuálne dodnes.

V roku 1903 vydal svoje hlavné dielo Die Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen (Parné turbíny a ich výhľady ako tepelných strojov), v ktorom zhrnul prakticky všetky dovtedajšie poznatky z odboru parných turbín. Kniha postupne vyšla v niekoľkých vydaniach, ktoré Aurel Stodola priebežne dopĺňal. Šieste vydanie z roku 1925 malo už 1157 strán, 1141 nákresov a 14 diagramov. Preložili ho do ruštiny, francúzštiny, angličtiny či čínštiny ako klasickú učebnicu pre strojných inžinierov na celom svete.

Svoje vedomosti, ale aj veľký talent prinášať nové konštrukčné či technické vylepšenia pretavil Aurel Stodola aj do oblasti zdravotníctva. V spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval pohyblivú umelú ruku, tzv. Stodolovu. Princíp jeho vynálezu umelej ruky využili aj pri zhotovení protéz chodidla a nohy.

Významný vedec, vynálezca, konštruktér, ale aj talentovaný hudobník Aurel Stodola zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu, kde ho pôvodne aj pochovali. Jeho telesné pozostatky v roku 1989 aj s manželkinými previezli a slávnostne pochovali v Liptovskom Mikuláši.