Svedectvo odvahy je o tábore Sobibor
Knihu by si mali prečítať najmä mladí.
Bratislava 8. mája (TASR)
Knihu Alexandra Pečerského Svedectvo odvahy by si mali prečítať všetci ľudia, široká verejnosť. Bolo by žiaduce, keby sa k nej dostali najmä mladí. Nájdu v nej ponaučenie, odpovede na otázky, ktoré si kladú vo svojom živote. Dozvedia sa v nej aj otrasné veci, aké sa diali v nacistických koncentračných a vyhladzovacích táboroch, uviedla pre TASR prekladateľka knihy Eva Maliti Fraňová s tým, že sa to nesmie vrátiť a viac dopustiť.
Slovenský preklad knihy Svedectvo odvahy vyšiel v marci tohto roka, jeho prvá oficiálna prezentácia sa uskutočnila v Múzeu židovskej kultúry - Slovenskom národnom múzeu v pondelok 6. mája.
Ako konštatovala Maliti Fraňová, ruský zostavovateľ knihy spomienok Alexandra Pečerského, Ilija Vasiljev, ktorý vychádzal zo záznamov monológov Pečerského, ju pomenoval Proryv v bessmertije, po slovensky Preryv, možno Prelom do nesmrteľnosti. Samotné svedectvo sovietskeho vojaka, väzňa koncentračného tábora Alexandra Aronoviča Pečerského (1909 - 1990) je vyrozprávaný jednoduchými slovami tohto prostého, skromného a priameho muža, vďaka čomu pôsobí ľudsky, úprimne a vierohodne". "Sú tam dosť otriasajúce stránky, pretože práve zo záznamov autentických rozhovorov medzi väzňami sa dozvedáme veľa o tom, ako reálne fungovala táto hrôzostrašná fabrika smrti a človek sa zamyslí nad tým, ako vôbec bola možná taká neľudskosť," pokračovala.
Sú tam dosť otriasajúce stránky, pretože práve zo záznamov autentických rozhovorov medzi väzňami sa dozvedáme veľa o tom, ako reálne fungovala táto hrôzostrašná fabrika smrti a človek sa zamyslí nad tým, ako vôbec bola možná taká neľudskosť,.
Pri práci na preklade sa Maliti Fraňová "snažila byť jednoduchá a vecná tak, ako bol aj pôvodný autor". Podľa nej problémom v prozaickej časti, pretože kniha má aj básnickú časť, boli mená nacistov, strážcov, "bacharov z tábora, ktoré v prepise z ruštiny znejú inak a v niektorých prípadoch boli skomolené či celkom nesprávne". V tomto jej pri vyhľadávaní konkrétnych osôb a skutočnej písanej podobe ich mien pomáhala jej dcéra Roxana Maliti.
Prekladateľka priznala, že kniha bola pre ňu "ťaživá na čítanie pre jej obsah". O Pečerskom povedala, že problémy mal aj po vojne, napríklad vyznamenania dostal až in memoriam, v roku 2013 poľský Rad republiky a v roku 2016 vyznamenanie Za statočnosť a odvahu od ruského prezidenta Vladimira Putina.
Riaditeľ Múzea židovskej kultúry - Slovenského národného múzea Pavol Mešťan v príhovore uviedol, že kniha Alexander Pečerský: Svedectvo odvahy vyšlo v rámci edície Judaica Slovaca. Pripomenul, že tematika nacistického vyhladzovacieho tábora Sobibor sa na Slovensko dostala cez film Sobibor a konferenciu o ňom v máji 2018.
Až vďaka izraelským historikom, najmä Robertovi Rozettovi, ktorý vydali Encyklopédiu o holokauste, sa pred niekoľkými rokmi odhalilo, že vo vyhladzovacom tábore Sobibor zahynulo 25.000 slovenských Židov.
Povstanie v Sobibore sa začalo 14. októbra 1943, viedol ho sovietsky vojnový zajatec Alexander Pečerský. Nacisti tábor po povstaní zničili v novembri toho istého roku.
Okrem Slovákov sa do Sobibora dostali Poliaci, Holanďania aj francúzski Židia a vojnoví zajatci.
V roku 2014 vyšla kniha Sobibor - neznáma história od Michala Vaněka, zástupcu riaditeľa Múzea židovskej kultúry - Slovenského národného múzea.