Ako sme boli pásť mamuty :-)
Videli sme pästný klin – úplne ozajstný.
Bratislava 7. mája (Skolske.sk)
„Pôjdeme pásť mamuty.“, povedala raz pani učiteľka Bodláková a oznámila nám, že pôjdeme na exkurziu do Dúbravského múzea. Aj sme išli.
Sprevádzal nás veľmi milí ujo, ktorý niektoré veci čo nám ukázal, aj sám vykopal. Väčšina vecí bola vykopaná na Devínskej Kobyle alebo nájdená na Devínskej hlavici či v Lamači.
Prehliadka začala tým, že sme sa dozvedeli že Devínska Kobyla kedysi bola ostrov a našli sa tam najmä kosti a zuby rôznych žralokov a aj rebrá a zuby Megadolona, čo je najväčší žralok aký kedy bol a mal aj 30 m. Teda väčší ako kĺbový autobus Ikarus. Potom sme sa postupne dostali až k lebke prvého tuleňa na svete ktorý mal cez 14 milónov rokov. A boli si ho tu pozrieť až z USA, aby sa presvedčili, že je to zatiaľ najstarší známy druh na svete. Potom sme sa dostali k trilobitom, ktoré mali cez 400 milónov rokov. Úžasné! Ten pán nám ich dal do ruky a my sme si urobili selfíčko. Držali sme zub mamuta stepného a mamuta srstnatého. Sánku mamuta stepného dovolili držať len pani učiteľke a tá nám zapózovala, aby sme si mohli urobiť fotočku.
Text...
Lebku mamuta stepného nám dovolili pohladkať. Ty brďo! Naozaj sme pásli mamuty.
Ďalej sme si rozprávali už o novšej histórii o unikátnej výstave sekier, aká nemá obdobu v okolitých krajinách. Videli sme pästný klin – úplne ozajstný. Držali sme bronzovú sekeru i sekeru z doby železnej.
Z tej ešte bližšej minulosti sme si hovorili o granátoch a výbušninách, ktoré sa našli v týchto lesoch a ešte stále môžu nájsť. Aj sme videli granát z prvej svetovej vojny, ktorý zlepili sekundovým lepidlom ako puzzle.
Postupne sme zišli na nižšie poschodie – aha vy asi neviete, že múzeum je v rodinnom dome v starej časti Dúbravky – a tam nás čakala ozaj dobrá hádanka. Pán vytiahol z vitrínky starý prístroj, ktorý pripomínal vývrtku. My sme mali uhádnuť, čo to je. Aj keď nám pani učiteľka našepkávala, my sme jej neverili. Bol to najstarší chirurgický nástroj ešte z čias Keltov, ktorý sa našiel na našom území. Vlastne to bola lanzeta, ktorou sa kedysi púšťalo žilou. Nevedeli sme, čo to je. Nuž pán pohotovo zobral jednu ruku a išiel nám to ukázať. Samozrejme len teoreticky.
Prehliadka končila starými fotoaparátmi a starými krojmi a nástrojmi, ktoré sa používali v dedine Dúbravka na prelome 19. a 20. storočia. A jednou strašidelnou bábikou. Uf, ozaj sme sa zľakli, keď otvoril dvere. Bábika sa vraj každú pol hodinu pozerá inam. Nafotili sme si ju. Je to fakt!
Veľmi sa mi tam páčilo. Ujo, ktorý nás sprevádzal bol veľmi milí. Mal s nami trpezlivosť. Keby ste sa doma nudili tak tam určite zájdite. Uvidíte, že prapredkov bizónov sme mali v Dúbravke a Lamači.
Matúš Milo, Spojenná škola Tilgnerova Bratislava