Autor textu: Archív
05.02.2014

Skutočnosť

Toto nie je príbeh ale realita.

Žilina 5. februára (SkolskyServis.sk) - Pochopím, ak si po prečítaní prvých riadkoch poviete, že Vás to nezaujíma lebo sa Vás to netýka alebo ste podobných vecí čítali už tak veľa a nemá Vás čo prekvapiť..

Téma drog sa rozoberá všade a pomerne dlho. V autobusoch vidíme plagáty s motivačnými heslami, na krabičkách cigariet varovanie či množstvo protidrogových koncertov, ktoré všetkých bavia len preto, lebo znamenajú „ulievanie sa“ z vyučovania.

Ale teraz ruku na srdce

. Koľkí z nás si, vypočujú celý koncert s otvorenou mysľou? Koľkí z nás prečítajú celý plagát? Koľkí z nás kúpia cigarety aj napriek veľkému nápisu škodlivé?

„A načo aj. Mňa sa to predsa netýka..“

Nie, nechcem byť žiadny kazateľ, čo hlása: „Počúvajte čo hovorím, ale nedívajte sa na to, čo robím.“

Hovorí sa, že múdry človek sa učí na chybách druhých.. A tak si hovorím, že na svete asi veľa múdrych ľudí nie je. (Nechcem uraziť nikoho. Zapadám do toho aj ja.)

Ale uznajte, všetci poznáme životné príbehy ľudí, ktorí podľahli drogám. Ľudí, ktorí svoj boj prehrali. No i napriek tomu, že máme len pätnásť, prídeme do baru a dáme si veľké pivo, prídu kamaráti a dáme si vodku. A tak keď už mám v jednej ruke pohárik, do druhej ruky si dám cigaretu. Však nech ruka nie je prázdna.

Piatkové večery s kamarátmi a s alkoholom v zadymených miestnostiach. Môže byť niečo lepšie? Každý dobrý zážitok začína predsa vetou: „Keď sme boli chľastať..“

Máme veľa kamarátov - teda pokiaľ máme peniaze na ďalšie kolo. Máme veľa zážitkov, ale spomienky žiadne..(sú totiž ukryté hlboko v hustej hmle vypareného - odpareného alkoholu). Normálka. Každý si to musí predsa vyskúšať. Radšej raz skúsiť, ako dvakrát počuť. Čo mi vyvracia výrok na začiatku.

Tak pokiaľ to ešte čítate a nekrútite kolieskom na myške v snahe zazrieť koniec, tak vám gratulujem.

A môžeme ísť ďalej. Už sme obľúbení, máme veľa kamarátov. Každý piatok, sobotu a ak sa podarí aj nedeľu žúrujeme a sme jedny z tých ktorí sú za každú srandu. Na to aby sme sa opili, nám treba viac poldecákov a pív. Ale ako to už býva, aj toto sa stane terno.

Potom ako zázrak z neba sa pri nás zastaví kamarátovho kamaráta kamarát a podsúva nám vrecúško zelenej bylinky. Neodmietneme. Trošku si kúpil Jano, kúsok si kúpila Katka a tak prečo by som si kúsoček nekúpila aj ja? Nie som predsa horšia. Môže Jano, môže Katka a tak môžem aj ja. A následky? Aké? Však je to len kúsok trávy raz za čas. Čo by sa mohlo stať.? Raz za čas sa zmení na raz za mesiac, za týždeň, za deň. Stavy z trávy sú málo a tak skúsim trošku bieleho prášku potiahnuť cez noštek. Však čo, raz za čas..

Známa story. Nič nové. Prudký zvrat a skôr ako si uvedomíme, kde sme a ako sme sa tam dostali, je neskoro.

Rodinu zameníme za pár kamarátov s jointom. Ľudí, ktorí sa nám pokúšali pomôcť, sme odohnali, lebo sú sprostí a nechápu nás.

Čo k tomu dodať?

Nie je to nijako zvláštny príbeh, je to realita. Naozaj nechcem moralizovať o dnešných teenageroch a ich správaní. I ja som pri vete : ,,Ach, tie dnešné deti..“ krútila očami a s povzdychnutím len mykla plecami.

Tak a na záver mám jednu jednoduchú otázku. Našli ste sa v týchto slovách? Dúfam, že nie. Pretože ja áno. A to je dôvod, prečo píšem. Nie je to príbeh hodný hlavného vysielacieho času. Je to príbeh, ktorý sa odohráva každý víkend v baroch, na diskotékach a v nočných kluboch. Berie sa ako samozrejmosť, že v prvom autobuse sedia podnapité dievčatá, ktoré sa chichúňajú na podnapitých chlapcoch. A ruky lietajú hore dole.

Nejdem nikoho poučovať, len vás chcem poprosiť, zamyslime sa či cesta, po ktorej kráčame, je správna. A či to, čo robíme po západe slnka, nie je skôr hanbou ako frajerinou.

Nikola Jánošíková, IV.C. Obchodná akadémia, Veľká okružná 32, Žilina

Čo treba vedieť o koronavíruse

Júl 2020

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
-
-

Prehľad udalostí:

· Svetový deň alergii, Deň videohier
Napíšte nám skolske@tasr.sk alebo volajte +421 / 2 / 59 210 131