Autor textu: Archív
31.01.2014

Zabil ho alkohol

S istou pravidelnosťou chodieval okolo. "Na nervové", na svoj každodenný raňajší dúšok. Odrazu mi pri pohľade z okna chýbal. Nebolo ho.

Bánovce nad Bebravou 31. januára (SkolskyServis.sk)

Čo je s vaším bratom pýtam sa mladej ženy s ktorou som sa náhodou stretla; dávno som ho nevidela. Už ani nebudete brat v septembri umrel.

Sedíme v kuchyni, poďakujem za čaj a počúvam.

Keď som chodila na strednú, všetky spolužiačky mi ho závideli. Mysleli si, že je to môj frajer. Ja som sa s ním rada ukazovala. Bol pekný. Vysoký, štíhly, krásne vlasy, kučeravé, no fešák. A šikovný bol. Za mechanika sa vyučil. Chodil do roboty, na fušky a domov prichádzal opitý. Vtedy sa to začalo. Či mal dievča? Áno, mal, chodil s jednou z roboty. Bola veľmi pobožná a to on nemal rád. Nemal rád farárov a kostol. Ona zas nemala rada jeho opíjanie, preto ho nechala. To bolo jediné dievča v jeho pokazenom živote. Ktorá by, prosím vás, chcela alkoholika?

Rodičia boli starostliví a pracovití. Aj tento dom oni postavili, aj prístavbu, aby mal kam ženu doviesť. Aby sme boli všetci pohromade. Zo syna sa na smrť utrápili. Najskôr odišiel otec, za ním mama. Zničil celú rodinu. Dohovárali sme mu, presviedčali, že je chorý, potrebuje sa liečiť. To ho privádzalo do zúrivosti. Kričal ako zmyslov zbavený, nadával, až na ulicu ho bolo počuť.

S alkoholom narastala aj jeho agresivita. Vtedy sme radšej niekam zaliezli a čušali, aby sme ho nedráždili. Najviac si vytrpela mama. Psychicky aj fyzicky ju veľmi týral.

To si ona najmenej zaslúžila. Ani slúžka by nerobila, čo ona. V každom kúte, všade samé zvratky. A keby len to. Fuj! Podporu a tých niekoľko eur, čo dostal občas na ruku, to hneď prepil. Pil všetko. Tvrdý alkohol aj lacné víno. Koľkokrát som ho našla ležať na dvore. Keď sa opil do nemoty a zaspal, vtedy bol od neho pokoj. Aspoň vtedy sme sa ho nemuseli báť. A takto robil do konca života. Pred troma rokmi ho opitého zrazilo auto. Vystrábil sa. Viete, ako sa hovorí, že pri takých stoja všetci svätí. Raz sme ho našli v izbe s rozbitou hlavou. Všade samá krv. Museli sme volať doktora. Čo som k nemu cítila? Súcit, ľútosť? Ani to neviem pomenovať, možno kúsok ľútosti, kúsok súcitu. Veľa z toho zo mňa vyprchalo. Ako alkohol, čo to mal všetko na svedomí. Ale z neho viem, čo som cítila. Z neho iba strach, totálny strach. Viete si predstaviť, čo je strach z vlastného brata? Z toho, ktorý sa ako chalan zaprisahával, že bude svoju mladšiu sestričku ochraňovať? Z toho brata, ktorého mi dievčatá závideli?

Bolo to na jeho meniny. Dva dni som ho nevidela. Hovorím mužovi, poď so mnou, Ludo sa vonku neukázal, neviem, čo je s ním.

Pohľad do jeho izby bol hrozný. Chrčanie, on dolu tvárou, smrad, špina, plno fliaš. Toho osudného dňa už nekričal, neprotestoval, už len chrčal.

Lekár prišiel až v druhej sanitke. Zabalili ho do igelitu ako mŕtvolu a odviezli do nemocnice. S rozbitou lebkou a opuchom mozgu. K umierajúcemu zavolali kňaza. Otec ma o to vo sne poprosil. Keď ležal v truhle, nemohla som sa naňho pozrieť. Nevládala som. Nešlo to. Nešlo, nech mi pánboh odpustí!

Už je tma keď sa vraciam okolo cintorína. Pouličné lampy žmurkajú a vrhajú kúsok svetla na náhrobné kamene. Obídem niekoľko hrobov a pri jednom sa zastavím. V prostriedku medzi rodičmi leží syn. Tu si ho chránia keď sa im to na zemi nepodarilo. Prišla som ťa pozrieť poviem a potláčam slzy.

Čo treba vedieť o koronavíruse

Júl 2020

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
-
-

Prehľad udalostí:

· Deň nezávislosti Bieloruskej republiky (štátny sviatok)
Napíšte nám skolske@tasr.sk alebo volajte +421 / 2 / 59 210 131