Autor textu: Archív
27.01.2014

Vlak, ktorý zmenil smer života

Váš život bude taký, akým si ho spravíte vy. Nikto vám ho nemôže nadiktovať ani prikázať.

Púchov 27. januára (SkolskyServis.sk) - Pomaly sa schyľovalo k večeru. Na farebná oblohu sa začali zbiehať tmavé, desivé oblaky a vrhali na zem zlovestné tiene. Zo stromov opadávali posledné listy, ktoré poletovali po vyľudnených chodníkoch. Vietor ticho hvízdal v korunách stromov, psy znepokojene štekali, akoby všetko okolo čakalo na to, čo sa malo stať, akoby už teraz smútili nad osudom človeka, ktorý sa sám potuloval po opustenej železničnej stanici.

Jediný, kto mu v v tej chvíli prejavoval trochu súcitu, bola vŕba. Smutne a skleslo skláňala svoje konáre, ako on skláňal svoju hlavu.

Nežne pohladila svojimi listami jeho zhrbený chrbát. Rukami sa bezmyšlienkovite dotkol kmeňa stromu. Bezmocne sa oň oprel a s hlbokým povzdychom sa rozhliadol do prítmia, ktoré sa stávalo čoraz hrôzostrašnejším. Nevidel toho veľa, ale ani nechcel. Netúžil sa zasa vyhýbať odsudzujúcim a opovrhujúcim pohľadom starších ľudí, ktorí podľa neho nechápali ani jeho, ani ľudí v jeho veku, ani životný štýl, ktorý vedie. Netúžil už vidieť ani svojich opitých kamarátov, ktorých nechal v krčme, nechcel už vidieť ani samého seba.

Cítil nechuť a odpor k tomu, ako žije, cítil úzkosť, že s tým nemôže nič urobiť, cítil strach z toho, ako dopadol a čo bude ďalej. Dnes toho veľa nevypil, odišiel z krčmy skôr, ako ho stihli „kamaráti“ zadržať.

V celku triezva myseľ ho nútila premýšľať nad svojím životom, nad tým, ako najlepšie roky svojej mladosti takto premárnil a ako inak by ich mohol prežiť, keby mal možnosť vrátiť čas. Vrátil by ho do momentu, kedy si zapálil prvú cigaretu, do chvíle, kedy ochutnal prvé pivo. Keby mal možnosť znovu prežiť čas, ktorý stratil, namiesto vysedávania v krčme by sa posadil do školských lavíc a učil sa, aby raz v živote mohol dosiahnuť veľké veci a vykonať niečo, na čo by mohol byť hrdý on aj jeho blízki. Ten čas je však už preč a žiadna sila na svete ho nedokáže priviesť späť.

S hlavou plnou myšlienok sa pohol a kráčal pomalými krokmi v smere zapadajúceho slnka. Jeho kroky však náhle niečo zastavilo. Nebola to ani ľudská ruka, ani myšlienkový prelud vyvolaný alkoholom. Nebolo to nič, čo by poznal, a predsa mu to bolo odniekiaľ známe. Mal pocit, akoby pri ňom niekto stál, ale nikoho nevidel. Chcel kráčať ďalej, no nemohol. Jeho noha oťažela ako kameň a nevládal ňou pohnúť ani o centimeter. Netušil, čo sa s ním deje, vedel iba to, že dopredu ísť nemôže. Noha visela vo vzduchu, pripravená vykročiť.

V tom momente akoby sa zastavil čas. Vietor prestal fúkať, konáre vŕby prestali povievať, psí štekot utíchol...Všetko v napätí čakalo. Mŕtve ticho prerušil zvuk rútiaceho sa vlaku, ostré svetlo výstražných svetiel pretínalo tmu.

Muž rýchlo stiahol nohu dozadu. Práve včas, lebo vlak presvišťal okolo neho tak tesne, že sa mu nos skoro dotýkal dverí. Trvalo to len pár stotín sekundy. Keď si uvedomil, čo sa deje, ustúpil o dva kroky dozadu a celý roztrasený si sadol do bezpečnej vzdialenosti od koľajníc. Položil si hlavu do dlaní. Do očí sa mu hrnuli slzy. Nepatril medzi tých, ktorých len tak niečo donútilo prejaviť hlbšie city. Bol tvrdý, ale ani ten najtvrdší chlap nedokáže zachovať pokojnú tvár, keď mu smrť dýcha na chrbát. Po lícach sa mu kotúľali horké slzy a padali na prašnú zem, ktorá ich dychtivo vpíjala do seba.

Trasúcimi prstami si prehrabol svoje hnedé, kučeravé vlasy a modré oči uprel do nočného neba, na ktorom už presvitali kúsky hviezdnatej oblohy.Svit žltého okrúhleho mesiaca dopadal pred mužove nohy.

O jeden krok viac a už by nevidel vychádzať slnko nad obzor, o jednu sekundu neskôr a už by nikdy nevdýchol tento čerstvý večerný vzduch. Nebyť tej tajomnej ruky, ktorá zadržala jeho nohu, aby neurobila ten osudný krok, dávno by nežil.

Až teraz si uvedomil, ako blízko môže byť človek k smrti a ako je smrť blízko pri svojich obetiach.

Osoba, užívajúca si život, na smrť nemyslí. Vo falošnej predstave sa nazdáva, že je ešte ďaleko a má na ňu čas. No ona môže prísť kedykoľvek. Najmä vtedy, keď ju nečakáme. A keď príde, detailne nám premietne náš život pred očami a my vtedy zistíme, ako na tom sme.

Tento muž mal šťastie. Zistil to skôr, ako mnohí ostatní a rozhodol sa šancu, ktorú od života dostal, nepremárniť.

Otrasený napokon po dlhšej dobe vstal. Kolená sa mu triasli, ale vykročil. Vzďaľujúc sa od koľajníc, kde zanecháva svoj starý život a kde dostal druhú možnosť znovu žiť, pobral sa so vztýčenou hlavou vpred. Bol odhodlaný zmeniť to, čo jeho ľahkovážnosť pokazila.

Do školy vstúpil ako iný človek. Poctivo sa učil a tvrdo na sebe pracoval. Prijali ho na vysokú, vyštudoval, získal červený diplom, začal pracovať a stal sa z neho úspešný lekár. O niekoľko rokov neskôr spoznal ženu svojich snov a oženil sa. Majú spolu tri krásne deti. Spolu vytvárajú šťastnú a harmonickú rodinu.

Keď čítate tieto posledné riadky, možno si myslíte: Oh, ďalší šťastný „happy end“, ako z amerického filmu! Tu vaše myšlienky nachvíľu preruším a dovolím si vám predložiť dva dôvody, prečo ním nie je:

1.Tento príbeh je odskúšaný na vlastnej koži, v skutočnom živote, čo zo slov a myšlienok nerobí repliky a zo životných úsekov scény. Je to životný príbeh plný sklamania a radosti, nenávisti a lásky.

2.Tento príbeh sa ešte neskončil. Členovia rodiny stále žijú a svojimi životmi píšu nové, nikdy nekončiace kapitoly, pretože aj keď príde čas odísť, sú odhodlaní nelúčiť sa navždy.

Život mladého muža ma okrem iného naučil, že alkohol, cigarety a akýkoľvek druh drogy nie je len zlý, on je hlavne ničivý. Závislosť rozožiera človeka najprv zvnútra a potom ho celého zničí aj navonok. Spôsobí, že ho ľudia v jeho okolí prestanú mať radi a nakoniec, že on prestane mať rád a vážiť si sám seba. Málo je tých, ktorí dostanú druhú šancu na život, ako ju dostal tento muž.

Kto je hlúpy, nech sa učí na vlastných chybách, no kto je múdry, nech to pochopí a poučí sa z chýb druhých ľudí.

P.S.: Váš život bude taký akým si ho spravíte vy. Nikto vám ho nemôže nadiktovať ani prikázať. Jedno by som vám však chcel poradiť: Neničte jeho krásu ľudskou slabosťou a falošnou predstavou o šťastí. Naplňte ho pravými hodnotami a žite naplno! Nikdy si nenechajte vziať šancu na šťastný život. Vždy môžete začať odznova a vždy môžete začať lepšie. To vám odkazuje ten ktorý vie o čom hovorí...

Klára Dašková, 2.A, Gymnázium Púchov, ul.1.mája 905, Púchov

Čo treba vedieť o koronavíruse

Júl 2020

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
-
-

Prehľad udalostí:

· Svetový deň alergii, Deň videohier
Napíšte nám skolske@tasr.sk alebo volajte +421 / 2 / 59 210 131