Pred 100 rokmi vojenskou operáciou pripojili Petržalku k Slovensku
Operácia sa začala súčasne na dvoch miestach.
Bratislava 13.08.2019 (Skolske.sk)
Petržalka patrila po prvej svetovej vojne Maďarsku a jej pripojenie k územiu Československej republiky sa udialo vojenskou cestou v noci z 13. na 14. augusta 1919. Akcia československých vojenských síl pred 100 rokmi zmenila hranice Slovenska.
Premostenie Bratislavy bolo v maďarských rukách, čo oslabovalo strategický trojuholník československého štátu Bratislava - Komárno - Nitra. Podľa rozhodnutia najvyššej vojenskej rady Spojencov z 12. júna 1919 hranica medzi ČSR a Maďarskom totiž viedla stredom Dunaja, a tak Bratislava bola v dosahu možného nepriateľského prepadu z protiľahlého brehu.
Československá vláda preto prostredníctvom náčelníka francúzskej vojenskej misie v ČSR francúzskeho generála Mauricea Pellého požiadala o malú korekciu hranice na pravom brehu Dunaja. Najvyššia vojenská rada uznala začiatkom augusta 1919 oprávnenosť československej požiadavky a povolenie na jej realizáciu 11. augusta 1919 telegraficky potvrdila. Plán obsadenia predmostia vypracoval veliteľ západnej armádnej skupiny na Slovensku francúzsky generál Mittelhauser na priamy pokyn generála Pellého. Všetky prípravy sa vykonali v prísnej tajnosti – najmä v obave o osud podmínovaného dunajského mosta.
Rozhodnutie napokon urýchlila obava, že boľševické oddiely maďarskej armády budú nahradené armádou admirála Horthyho, ktorý v tom čase už preberal moc v Maďarsku po páde vlády Bélu Kuna.
Operácia sa začala súčasne na dvoch miestach. Viedol ju vojenský veliteľ Bratislavy, francúzsky podplukovník Jean Pierre Brau. Vojaci československých légií, tzv. pluky Stráže Slobody a českí Sokoli, prešli cez Starý most. O 1.30 h v priestore Lafranconi zložili vojaci pontóny a štyri prápory sa zhromažďovali na určených miestach. Najskôr však bolo potrebné zmocniť sa Starého mosta. V jeho strede viala červená zástava. Z maďarskej strany bol most podmínovaný. Vybrali fyzicky zdatných vojakov vyzbrojených iba ručnými granátmi. Muži sa mali prešplhať po spodnom mostnom páse až na maďarskú stranu, prestrihnúť vedenie k náložiam a odzbrojiť maďarskú hliadku. Všetko sa podľa plánu podarilo, a to tak potichu a nečakane, že hliadky nemali kedy klásť odpor.
O 2.00 h sa jeden prápor s pešou a guľometnou čatou začal prepravovať na pontónoch cez Dunaj pod vedením plukovníka Bergera. Predná hliadka dosiahla breh v Pečnianskom lese a práve tu zajali spiacu stráž. Vojsko spalo v neďalekých barakoch. O 3.30 h tu už bol celý slovenský prápor. Jedna rota sa vydala k mostu pre prípad, že by sa odvážlivcom prepad nepodaril, zvyšok mal na starosti Maďarov v blízkosti. Prekvapenie bolo také dôkladné, že sa neozval ani jediný výstrel. Naši zajali 12 dôstojníkov a približne 120 vojakov a previezli ich na bratislavskú stranu. Dvaja československí vojaci však predsa len padli pod maďarskou guľkou a ďalší dvaja boli pri obsadzovaní Petržalky zranení.
V ranných hodinách sa prekvapeným Bratislavčanom naskytol nečakaný pohľad, ako po moste do mesta prechádza skupina zajatých maďarských vojakov. Na druhej strane mosta viala česko-slovenská zástava. Touto úspešnou akciou československého vojska sa ukončil vojenský konflikt Československa s Maďarskom o územie Slovenska.
Ako uvádza publikácia Petržalka v rokoch 1919 - 1946, pripojenie Petržalky k Československu považoval za dôležité aj vtedajší minister s plnou mocou pre správu Slovenska Vavro Šrobár, ktorý so svojím úradom sídlil v Bratislave od 4. februára 1919. Udalosti popísal týmito slovami: "...Generál Mittel (t. j. Mittelhauser), ako mu rázne po vojensky hovorili vo válke vo Francii a tiež potom u nás na Slovensku, až do konca júna stále sa ma pýtal, čo by som chcel k narodeninám. Len tak žartom hovoril som, že by som najradšej chcel predmostie z Bratislavy, aby naše delá mohli ovládať rozhranie Rakúska, Maďarska a Československa a aby celý (Starý) most bol náš. Mal som na mysli hlavne ovládanie Dunaja."
Darček dostal Vavro Šrobár takmer presne - oslavoval narodeniny 9. augusta 1919 (narodil sa 9. augusta 1867).
Pričlenenie Petržalky k ČSR bolo neskôr zahrnuté do Trianonskej mierovej zmluvy. Táto dohoda definovala hranice Maďarska, ktoré bolo jedným z nástupníckych štátov po rozpade Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne. Bola podpísaná 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku.
Zdroj: Kronika Slovenska, Fortuna Print(1999), Jozef Hanák: Obsadenie Bratislavy 1918 - 1920 (2004), Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar: Petržalka v rokoch 1919 - 1946 (2014).