Honoré de Balzac sa narodil pred 220 rokmi
Jeho romány boli populárne.
Bratislava 19. marca (Skolske.sk)
Otec Goriot, Stratené ilúzie, Lesk a bieda kurtizán, sú tri celosvetovo známe romány z rozsiahleho diela francúzskeho spisovateľa Honoré de Balzaca. Od jeho narodenia ktorého uplynie v pondelok 20. mája 220 rokov.
Aktuálnosť próz jedného z najznámejších predstaviteľov francúzskeho a svetového kritického realizmu 19. storočia dokresľuje napríklad aj fakt, že jeho romány, poviedky či novely inšpirovali francúzskeho ekonóma Thomasa Pikettyho pri písaní takmer 700-stranového diela Kapitál v 21. storočí (Le Capital au XXIe siecle, 2013), knihy, ktorá vzbudila veľkú pozornosť.
Ekonóm Piketty pri svojej analýze kapitalizmu a nerovnosti ilustruje svoje poznatky aj faktami z Balzacových próz. Balzacove diela sú totiž presnou analýzou vtedajšej francúzskej spoločnosti a sociálny status jeho literárnych postáv je odvodený aj z údajov o ročnom výnose z ich majetku. Piketty využíva Balzacove dáta na doloženie svojej hlavnej tézy, že miera zisku z kapitálu je od čias priemyselnej revolúcie vyššia ako miera ekonomického rastu, čo spôsobuje nerovnosť v spoločnosti.
Peniaze, ich nadbytok, alebo nedostatok, neboli len jednou z hlavných tém Balzacových próz, ale aj jeho osobného života. Spisovateľov život bol ako na hojdačke, obdobia prepychu sa striedali s obdobiami nedostatku. Zanechal však po sebe veľké dielo, v ktorom opísal množstvo postáv z rôznych spoločenských vrstiev. Za pomerne krátke obdobie dvadsiatich rokov napísal neuveriteľne veľký prozaický cyklus, známy ako Ľudská komédia (La Comédie humaine). Dielo tvorí viac ako deväťdesiat noviel či románov.
Ľudská komédia je svojráznym panoptikom francúzskej spoločnosti 19. storočia, v ktorej nájdeme rojalistov, predstaviteľov občianskeho hnutia, dobrodruhov, karieristov, deklasovaných príslušníkov úradníctva, advokátov, skorumpované typy, novinárov či prostitútky.
Honoré de Balzac, vlastným menom Honoré Balssa, sa narodil 20. mája 1799 vo francúzskom meste Tours. Prvé štyri roky bol vychovávaný v pestúnskej starostlivosti u sedliakov, čo nebolo v tej dobe nič nezvyčajné. Ako štvorročný sa vrátil k rodičom. Podarilo sa mu vyštudovať právo a chvíľu pracoval v advokátskych kanceláriách.
V roku 1819 však rodičom oznámil, že ho to stále ťahá k literatúre a odsťahoval sa do Paríža. Pracoval najskôr ako novinár, písal eseje, ktoré nemali veľký úspech. Začal podnikať, ale po bankrote, ktorý ho uvrhol do dlhov, sa opäť začal venovať literatúre. Písal veľmi intenzívne, aby stačil splácať dlhy.
V Balzacovom diele sa špecifickým spôsobom konfrontujú prvky nízkosti a vznešenosti. Literatúru považoval za profesionálnu výzvu zbavenú mystifikácie a romantických prvkov.
Jeho romány boli v tej dobe mimoriadne populárne. Práve ich prostredníctvom sa v druhej polovici 19. storočia urýchlil vývoj európskej literatúry. Je však nesporné, že aj dnes má Balzacovo dielo svojich obdivovateľov.
Písaniu sa venoval väčšinou vo svojej vile v Sevrés, až v neskorších rokoch svojho života cestoval. K najznámejším dielam Honoré de Balzaca možno zaradiť román Otec Goriot (Le pere Goriot), Stratené ilúzie (Illusions perdu), Lesk a bieda kurtizán (Splendeurs et miseres des courtisanes). Eugénia Grandetová (Eugénie Grandet) je zase považovaný za jeden z vrcholných autorových románov - tragický príbeh dcéry bohatého a neuveriteľne lakomého obchodníka Grandeta je zároveň presným obrazom francúzskej meštiackej spoločnosti v prvej polovici 19. storočia.
Spisovateľ sa zoznámil s mnohými ženami, ktorými sa neskôr inšpiroval aj pri písaní svojich próz. V roku 1833 sa však stretol s Evelinou Hanskou-Rzewuskou, dcérou ruskopoľského šľachtica, ktorá bola jeho osudovou láskou. Dlho si písali a po úmrtí jej manžela v roku 1841 sa zblížili. V roku 1843 za ňou Balzac vycestoval do Petrohradu. Zosobášili sa na Ukrajine 14. marca 1850, v čase, keď bol Balzac už ťažko chorý. Po návrate do Paríža sa jeho zdravotný stav ešte viac zhoršil.
Zakladateľ kritickorealistického románu Honoré de Balzac zomrel 18. augusta 1850 vo veku 51 rokov.